Pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky

Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 

Ústava Slovenskej republiky teda  konštituuje prokuratúru ako orgán ochrany práva s tým, že ponecháva na osobitné zákony, ktoré konkrétne veci patria do pôsobnosti prokuratúry (napríklad podľa zákona č.  301/2005 Z.  z. Trestný poriadok, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákona č.  101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a ďalšie zákony).

Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na  obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. To znamená, že prokuratúra plnením úloh, ktoré patria do jej pôsobnosti, plní nielen základnú funkciu, ale aj funkciu preventívnu a reparačnú.

Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori a v rozsahu ustanovenom zákonom aj asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry. 

Do pôsobnosti prokurátorov patrí:
a) trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu ustanovenom v Trestnom poriadku a  v prípravnom konaní; to neplatí, ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry,
b) dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu (v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v  ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení, v azylových zariadeniach a integračných strediskách, v zariadeniach, v  ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu a v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas),
c) uplatňovanie prokurátorských oprávnení v konaní pred súdmi (v trestnom konaní podľa Trestného poriadku, civilnom konaní podľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a v správnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku),
d) zastupovanie štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e) dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom v zákone  č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (§ 20 až 30) (výkonom dozoru sa prokuratúra nedostáva do pozície nadriadenosti, nie je oprávnená kontrolovať efektívnosť a účelnosť postupov orgánov verejnej správy, nesmie im záväzne ukladať povinnosti, prípadne iným direktívnym spôsobom zasahovať do ich činnosti),
f) uplatňovanie prokurátorských  oprávnení v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a právne záväznými aktmi Európskej únie,
g) podieľanie sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na  predchádzanie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
h) podieľanie sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a  na  potláčaní kriminality,
i) podieľanie sa na tvorbe právnych predpisov (aktívna účasť na tvorbe právnych predpisov  v rámci medzirezortných pracovných skupín, uplatňovanie pripomienok k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v medzirezortnom pripomienkovom konaní  na základe poznatkov získaných v aplikačnej praxi, generálny prokurátor Slovenskej republiky má právo podať  na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov),
j) plnenie ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vymedzuje právomoc prokurátorov aj negatívne. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona prokurátori nedávajú výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.

Osobitné zákony priznávajú prokurátorom aj ďalšie oprávnenia. Napríklad, prokurátor je oprávnený vykonávať funkciu
a) hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, 
b) národného člena Slovenskej republiky v  Eurojuste, zástupcu národného člena Slovenskej republiky v  Eurojuste, asistenta národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste alebo národného spravodajcu v Eurojuste, 
c) prísediaceho v disciplinárnom senáte Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ak je disciplinárne obvineným prokurátor,
d) člena alebo náhradníka člena komisie, ktorá rozhoduje o ochrane ohrozeného svedka, chráneného svedka a ich blízkych osôb, 
e) riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky,  člena Rady Justičnej akadémie Slovenskej republiky, vedúceho katedry, člena pedagogického zboru, člena skúšobnej komisie alebo náhradníka člena skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky,
f) civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.

Jednotlivé právomoci (kompetencie) prokurátorov vrátane generálneho prokurátora  Slovenskej republiky sú vymedzené v zákonoch a prokurátori ich smú uplatňovať len postupom a právnymi prostriedkami ustanovenými v zákone. 

S účinnosťou od 1. septembra 2019 (novela zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zákonom č. 242/2019 Z. z.) do pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky nepatrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017).  Európska prokuratúra na území Slovenskej republiky vykonáva trestné konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky poskytuje Európskej prokuratúre súčinnosť pri plnení úloh patriacich do jej pôsobnosti. 

Ťažisko činnosti prokuratúry v Slovenskej republike je v trestnej oblasti. Na postavenie a pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo  svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. júna 2023, v ktorom v bode 128 uviedol: „Prokurátor má v prípravnom konaní postavenie dominus litis. Rozhoduje o všetkých zásadných otázkach prípravného konania s výnimkou rozhodnutí zverených sudcovi pre prípravné konanie. Prokurátor má najmä rozhodujúce slovo v otázke, či bude určitý skutok posúdený ako trestný čin alebo či bude prijatý dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, ktorá bude obvinená. V širšom kontexte vykonáva dozor nad zákonnosťou prípravného konania a disponuje oprávneniami podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní vykonať úkony a rozhodnutia podľa § 231 Trestného poriadku, teda podať obžalobu, uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie, postúpiť vec podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 4 Trestného poriadku, zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a ods. 2 a 3 Trestného poriadku alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku, alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie, vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie, a to aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať, nariadiť exhumáciu mŕtvoly, vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas národnej rady, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu, navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby, navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny, vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny, ak tento zákon neustanovuje inak, navrhnúť súdu na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu predbežné zaistenie majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie, alebo časti tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.“