Postavenie prokuratúry Slovenskej republiky
Ústava Slovenskej republiky konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte.
Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu - prokuratúra Slovenskej republiky nie je štátnym zastupiteľstvom.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 105/2011 zo 7. mája 2014 prokuratúra (obdobne ako verejný ochranca práv) je definovaná ako osobitný ústavný orgán právnej ochrany sui generis, pričom jej pôsobnosť sa podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky neobmedzuje výlučne na ochranu záujmov štátu v trestnom konaní, ale zahŕňa aj ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Koncepcia uvedeného postavenia prokuratúry je v kontraste s koncepciou, podľa ktorej je prokuratúra súčasťou výkonnej moci ako orgánu podriadeného vláde.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k postaveniu prokuratúry v Slovenskej republiky aj v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023, kde v bode 105 poukázal na nález sp. zn. PL. ÚS 105/2011, v ktorom ponúkol širší pohľad na postavenie prokuratúry ako takej a uviedol, že: „Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má minister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie. Vo vzťahu k prokuratúre Slovenskej republiky vyslovil, že ústava neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy). Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 106 konštatoval: „Postavenie prokuratúry ako osobitnej ústavou reflektovanej sústavy orgánov, ktorá nie je súčasťou výkonnej moci, súčasne nevylučuje, ale, práve naopak, vyžaduje právnu reguláciu umožňujúcu verejnú kontrolu činnosti prokuratúry, ako aj adekvátnu mieru vplyvu najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná na základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza. Znamená to, že ide o koncepciu relatívne samostatného osobitného ústavného orgánu, ktorý podlieha verejnej kontrole náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov. Verejnú kontrolu činnosti prokuratúry vykonáva národná rada tým, že každoročne rokuje o správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike a o správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti. Adekvátna miera vplyvu na prokuratúru sa prejavuje aj v pôsobení národnej rady a prezidenta pri vymenovaní a odvolávaní generálneho prokurátora a v pôsobnosti národnej rady pri voľbe a odvolávaní špeciálneho prokurátora.“, koniec citácie.
Legálna definícia prokuratúry je uvedená v § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky. Nezávislosť súdov a sudcov totiž nevyhnutne vedie k ich nejednotnému rozhodovaniu. Preto musí existovať odborný orgán, ktorý síce nemôže zmeniť rozhodnutie súdu, ale môže dosiahnuť, aby rozhodnutie súdu preskúmal súd vyššieho stupňa, a to aj v takých prípadoch, keď obžalovaný v trestnom konaní alebo účastník konania (najmä v tzv. nesporovom konaní a v správnom konaní) na tom nemá záujem.
Pre hierarchické usporiadanie prokuratúry sú charakteristické tieto znaky:
a) podriadenosť orgánov prokuratúry na nižšom stupni orgánom prokuratúry na vyššom stupni,
b) hierarchické odovzdávanie pokynov, to znamená, že nadriadený prokurátor je oprávnený:
1. vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
2. vykonať úlohy podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor; to však neplatí, ak ide o tzv. negatívny pokyn.
Nadriadený prokurátor nesmie
a) vydať podriadenému prokurátorovi tzv. negatívny pokyn, t. j. pokyn, aby
1. sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
2. nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora,
b) vykonať úkony namiesto podriadeného prokurátora, na ktoré sa vzťahuje zákaz vydávať tzv. negatívne pokyny,
c) rozhodnúť, že úkony, na ktoré sa vzťahuje zákaz vydávať tzv. negatívne pokyny, vykoná iný podriadený prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.
Proti zneužitiu inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov sú priamo v zákone ustanovené určité záruky. Je to predovšetkým:
a) právo prokurátora, aby pokyn od nadriadeného prokurátora dostal v písomnej forme,
b) právo prokurátora odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak pokyn považuje za rozporný s právnym predpisom alebo svojím právnym názorom (ak považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal, žiadosť musí odôvodniť; nadriadený prokurátor jeho žiadosti musí vyhovieť - vybavením veci môže poveriť iného prokurátora alebo ju môže vybaviť sám, na vlastnú zodpovednosť).
Zákon poskytuje prokurátorom aj ďalšie záruky proti zneužitiu inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov, a to:
a) prokurátor má povinnosť odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b) prokurátor má právo odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby,
c) prokurátor v konaní pred súdom nie je viazaný pokynom nadriadeného prokurátora, ak v priebehu konania nastane zmena v dôkaznej situácii.
Podľa jednotlivých stupňov hierarchického usporiadania prokuratúry sú vymedzení nadriadení prokurátori a okruh im podriadených prokurátorov v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre – v § 54 ods. 1 na účely hierarchického odovzdávania pokynov, v § 54 ods. 2 na účely konania a na účely vybavenia podnetu (bezprostredne nadriadení prokurátori a okruh im podriadených prokurátorov je vymedzený v § 53).